Momentky z 2011
Veľa voľného času nebolo, ale predsa sa našlo zopár dní, keď sa išlo k vode :)
Ide sa na podustvy 4. (bez protihrotu)
Veľa krát sa mi stalo, že keď som už mal podustvu v podberáku, tak sa trčiaci háčik zachytil do sieťoviny a podustva si pri hádzaní poranila. Aby som rybu dlho netrápil, odstrihol som silon, rybu pustil a až potom zachytený háčik vyberal z podberáku. Čo sa týka konkrétne podustiev aj ten najmenší protihrot im vie spraviť dosť nepeknú ranku. Nepáčilo sa mi čo tie háčiky robia mojím riečnym rybkám.
Tak som začal konať. Vydal som sa do rybárskeho obchodu, kde mám overené, že predávajúci naozaj poradí a nesnaží sa dačo predať čo už má dlho na sklade. Rozprával som mu o tom, že pri športovom love ♥ podustiev vznikajú aj nepekné poranenia..... Po odbornej konzultácii s pánom predavačom som dal na jeho radu a vyskúšal muškárske háčiky č.14 (viď foto). Pán za pultom mi poradil tento tvar lebo pri ňom je menšia šanca, že sa rybka odopne počas zdolávania. Pekne som poďakoval a po príchode domov previazal výstroj.
Hneď na ďalší deň pri vode som teóriu preveril v reálnych podmienkach. Na malý háčik dávam dve krúpky. Prvý záber a zdolaná ryba je onedlho v podberáku. Krásna podustva. (Veď nakoniec všetky podustvy sú krásne! :) ) Čo sa týka vyberania háčiku z papuľky, veľa krát sa stalo, že keď už bola ryba v podberáku vyhačkala sa sama takže, som ju nemusel ani položiť na zem a šla naspať do vody. Háčik bez protihrotu sa z papuliek vyberal jedna radosť a predovšetkým rýchlo!!!. Čo ryba to bezproblémové manipulácie pri odhačkavaní :) Žiadne škaredé ranky po protihrote!!
Aby to nevyznelo až tak ideálne, tak spadlo mi pri zdolávaní viac rýb ako keď som používal protihroty, ale to je logické. Aj po takom háčiku ostane samozrejme dajaká ta dierka v papuľke.... kiež by už Japonci vymysleli HI-tech moderne magnetické háčiky, ktoré by sa nemuseli zapichnúť do mäsa :)
" Stojí to však zato?? Čo z toho keď ryba pri zdolávaní spadne?? " spýtal sa ma zarytý kaprár. Ani som mu radšej nič nevysvetľoval, že pre mňa nemá prioritu vytiahnuť rybu na breh, za každú cenu a hlavne cenu zdravia ryby. Ako sa hovorí : "Starého psa novým kúskom nenaučíš." Miesto toho psa by som tam dal rybára, ale česť výnimiek :)
Veď načo rybu raniť s protihrotom keď si ju neplánujem privlastniť ??? Len pre pocit, že mi neušla?? „ Nie, ďakujem!“
Tak pri podustvách som to mal odskúšané, ale čo ostatné ryby. Taká mrena má tiež dosť jemnú papuľku. No šlo to bez problémov a by som aj povedal, že ani jedna mrena mi z háčika č.14 nespadla.
" To je bars malí háčik na mreny " skríkla breza na skaly. Pokiaľ sa ryba nezdoláva agresívne a pri záseku ju nevyhodí z vody, dá sa slušná ryba zdolať aj na malí háčik bez toho aby ju to poranilo.
A tak sa začala moja éra antihrotov... kupované háčiky sú bez nich a na staré háčiky sú zatlačené.
Domaša 2011
Domaša. S kľudom poviem, že je to klenot východného Slovenska.
Tento rok sa mi konečne podarilo oddýchnuť si na dva týždne pri tejto krásnej vodnej nádrži. Býval som v staršej chatke v rekreačnej oblasti Nová Kelča. Chatka síce bola na najvyššom možnom mieste a každodenný výstup na ňu aj s celou rybárskou výstrojou bol fyzický náročnejší, ale malo to aj svoje výhody. Narástli mi svaly na nohách a chatka bola pri lese takže o drevo nebola núdza a bol tam oveľa väčší kľud ako v chatách pri vode, kde partie mladších ľudí oslavovali... ani neviem čo oslavovali alebo sa jednoducho len chceli sťať do nemoty.
Vodná hladina Domaši bola tento rok oveľa nižšie ako predchádzajúce dovolenky, ale aspoň na brehu bolo dosť miesta pre každého rybára, čo by pri plnom stave nebolo možné.
Nahodené udice som mal už po hodine keď sme dorazili. Počasie na začiatku vyzeralo fajn a prvý kaprík nenechal na seba dlho čakať. Na druhý deň sa počasie pokazilo, začalo pršať a takto to pokračovalo celý týždeň, ale nebolo to nič čo by sa za asistencie dáždnika a pršiplášťa nedalo vydržať. Chytal som z jednou udicou klasicky na ťažko a z druhú som mal feedrovku, ktorú som mal prvý krát na " stojatej " vode. Najprv som sa bál, že nebudem vedieť dobre rozlíšiť zábery lebo mám len udicu heavy so špičkou 3 OZ, ale bolo to v pohode. Dali sa pekne vidieť aj zábery malého pleskáčika. Daždivé počasie a zväčšený prítok Ondavy spôsobil, že voda stúpla a dobrých pol metra. Síce počasie bolo upršané a slnko sa usmialo len sem tam, rybám chutilo. Ryby neboli rozmerovo nejaké kapitálne. Väčšinou išlo o kapríky okolo 40 cm a malé pleskáče.
Vedľa mňa sedával starší pán, ktorému hneď na začiatku zabral 7 kg amur, ale po zvyšku 2 týždňoch sa mu veľmi nedarilo. Rozprával mi ako tu dakedy chytali pleskáče veľké ako lopaty a aká je krásna a pokojná Domaša na jeseň, keď je v oblasti iba zopár chatárov a žiadny turisti. No dúfam, že raz zažijem jesennú Domašu.
Spoznal som aj veľmi sympatickú rybárku a bola to vlastne prvá rybárka, ktorú som kedy videl :) ( Ak si to náhodou číta tak posielam pozdrav :) )
Po prvom týždni sa počasie dajako vylepšilo a ja som večer konečne videl to čo so v meste vidieť nedá. Nočnú oblohu posypanú miliónmi hviezd a padajúce meteority. Bola to nádhera. Ten pohľad dokázal prerušiť iba záber a stuhnutý krk. Hoci bolo pekne, no rybám sa veľmi nechcelo, ale to vôbec nevadilo. Keď ryby nebrali tak som si len vychutnával atmosféru, chytal bronz a vykonával namáhavé ničnerobenie :D
Slnečné počasie tiež vyhnalo von a milovníkov skútrov, plachetníc a motorových člnov, pričom poniektorý mali nesmiernu radosť ak si jazdili nad nahodenými silónmi.... no čo už, aj taký ľudia sú. Ale tie skútre išli na nervy....
Posledný večer keď som vyťahoval malého pleskáča, som zrazu ucítil prudký odpor, ktorý po malej chvíľke ustál a na breh som vytiahol už len polomŕtveho pleskáča, ktorý mal na tele z oboch strán zodreté šupiny. Zrejme asi padol do oka nejakému sumčekovi :)
Videl som aj praktiky domácich rybárov z ktorých som bol kus sklamaný... samurajské záseky pri zábere a ešte pri mohutnom záseku dobre, že neprešli 5 metrov vzad keď rybu sekali.... podberák asi nepoznajú keď rybu vyťahujú po štrku na breh... po zdolaní ryby, ponechanie úlovku v tráve pokiaľ si dotyčný znovu nezaniesol nástrahu na loďke... a o to či všetky úlovky mali mieru budem ticho.... Rybárska stráž (pokiaľ tam dajaká existuje) na Domaši má asi permanentnú dovolenku ....
Raz som dakde čítal, že je tam zákaz používať na plavidlách spaľovacie motory okrem záchrannej služby a spol. a videl len jedného rybára, ktorý mal elektromotor.
Ale aj cez tieto chujoviny je tam krásne. Tak zas o rok :)
Keď ryby neberú
Každý už asi zažil deň keď robil čo chce, ale ryby sa nedali presvedčiť. Keď to po všetkých experimentoch, improvizácii nefunguje a pokorne sa vzdám, tak prichádza na rad moja obľúbená činnosť a to sledovanie prírody. Keď skončí skúškové obdobie a celé dni sa pozerám iba na monitor od počítača, tak taký pobyt pri vode a počúvať celý deň spev vtákov, žblnkot vody celkom ujde. Dakedy len tak sledujem hladinu rieky, kŕmim okolité stvorenia a samozrejme fotografujem všetko čo ma zaujme.
Rybárčenie pre mňa nikdy nebolo len chytanie rýb, ale celkový pobyt pri vode a okolitej prírode :)
Ako vy trávite čas pri vode keď ryby majú siestu ?
